Vplyv prostredia v ktorom sa dieťa vyvíja má veľký význam na priebeh motorických programov dieťaťa.

Dôležitú a nezastupiteľnú úlohu má samozrejme aj genetický potenciál rodičov. Všetko čo obklopuje dieťa zasahuje či už priamo alebo nepriamo  jeho vývoj a celkovo sa to odzrkadlíe  v neskoršom období života…

Akou šikovnosťou bude dieťa vynikať v školskom veku je podmienené ovplyvnením motoriky dieťata v období jeho najbúrlivejšieho a najcitlivejšieho obdobia života najmä do jedného roka.

Držanie tela v priestore vplyvmi gravitácie sa volá posturálna stabilita…V každom období života je dôležité aby muskulo-skeletárny systém ( svalovo-kostrový) vedel odolávať vplyvom gravitacie správnym zapájaním svalov a svalových slučiek…Toto všetko je podmienené aby jednotlivé svaly a svalové skupiny prešli správnym chronologickým vývojom…Každý sval má určitý “čas dozrievania” a preto je dôležitá podpora spontánnej motoriky, postupné, koordinované zapájanie svalov do pohybu podľa stupňa motorického vývoja. Vhodná manipulácia a celkový prístup k dieťaťu má veľký význam ako sa jeho motorika bude vyvíjať ďalej. Postura ( stabilita, stoj) a lokomócia (pohyb tela v priestore) dozrieva do tretieho roka života dieťaťa. Keď má dieťa dobrý posturo-lokomočný základ (hrubá motorika) môže sa naň “nabaľovať” jemná motorika ( úchopová funckia, reč…)

Jednotlivé motorické deviácie ( ako chybné držanie tela, ploché nohy…) môžeme presne posudzovať až po úplnom dozretí hrubej motoriky čiže po treťom roku dieťaťa.

Pokiaľ je dieťa do tohto obdobia nesprávne ovplyvňované prostredím, nesprávnym pohybovým “zaťažením” asymetrickým prístupom je veľká pravdepodobnosť že sa toto všetko skôr či neskôr prejaví či už v nesprávnom držaní tela, zlými pohybovými stereotypmi… Aj jednotlivé deviácie v motorike dieťaťa sa dajú upravovať, ale už sa skôr jedná o korekčné stimulácie,pretože program dieťaťa v jeho hlavnej fáze vývoja je už viac menej ukončený…

Najvaväčším a načastejším problémom odchyliek v správnom držaní tela je nesprávny pohybový návyk detí v školskom veku…Po predškolskom období kedy dieťa má temer celodenný voľný pohyb je dieťa v školskom veku posadené do školskej lavice a pohybová aktivita sa zníži minimálne o 50% ako bolo dieťa zvyknuté v materskej škole. Niekoľko hodinové sedenie v lavici je pre dieťa náročné, nakoľko jeho pohybový aparát by skôr vyžadoval viac pohybovej aktivity. Dynamika dieťaťa sa zmení na statický nesprávny stereotyp sedu a tým najviac trpí svalstvo okolo chrbtice najmä tzv. paravertebrálne hlboke svaly chrbta, ktoré majú veľmi dôležitú  úlohu v posturálnej stabilite (držaní tela v priestore vplyvom gravitácie).

Nesprávnym nastavením výšky pracovného stola a stoličky dieťaťa sa dieťa začína “hrbiť” čím sa oslabujú brušné, medzilopatkové svaly.., skracujú sa prsné svaly….a vznika tzv. sterno-synfiziálne postavenie (hrudná kosť sa približuje k panve) a predsunuté držanie hlavy čím sa preťažuje krčná a drieková chrbtica.

Autor: Mgr. Katarína Otto Žabková-BABY CLUB ŽABKA