Telesné otužovanie je proces, ktorý vedie k dokonalejšej obrane proti infekciám z nachladnutia. Pritom sa znižuje nielen miera infekcií, ale sa aj značne zlepšuje a urýchľuje priebeh ochorení. Úspechy sú popísané napr. pri ochoreniach dýchacích orgánov počas saunovania, plávania, pri vodoliečbe a klímaliečbe.

V zimných mesiacoch sú kladené zvýšené nároky na imunita najmä dieťaťa. Pokiaľ sa imunita trénuje zlepšuje sa jej “výkonnosť” čo sa prejaví lepším odolávaním rôznych ochorení. Účinok sa prejaví na zlepšení imunity dieťaťa, dôjde k prekrveniu organizmus a tým zvýši prívod krvi a kyslíka k bunkám tkanív, dôjde k urýchleniu regeneračných a liečebných procesov a k vyplavovaniu nepotrebných odpadových látok metabolizmu.
Plávanie spojené s infrasaunou v zimných mesiacoch poskytujú výborný “tréning” imunitného systému!!!

Vplyv prostredia v ktorom sa dieťa vyvíja má veľký význam na priebeh motorických programov dieťaťa.

Dôležitú a nezastupiteľnú úlohu má samozrejme aj genetický potenciál rodičov. Všetko čo obklopuje dieťa zasahuje či už priamo alebo nepriamo  jeho vývoj a celkovo sa to odzrkadlíe  v neskoršom období života…

Akou šikovnosťou bude dieťa vynikať v školskom veku je podmienené ovplyvnením motoriky dieťata v období jeho najbúrlivejšieho a najcitlivejšieho obdobia života najmä do jedného roka.

Držanie tela v priestore vplyvmi gravitácie sa volá posturálna stabilita…V každom období života je dôležité aby muskulo-skeletárny systém ( svalovo-kostrový) vedel odolávať vplyvom gravitacie správnym zapájaním svalov a svalových slučiek…Toto všetko je podmienené aby jednotlivé svaly a svalové skupiny prešli správnym chronologickým vývojom…Každý sval má určitý “čas dozrievania” a preto je dôležitá podpora spontánnej motoriky, postupné, koordinované zapájanie svalov do pohybu podľa stupňa motorického vývoja. Vhodná manipulácia a celkový prístup k dieťaťu má veľký význam ako sa jeho motorika bude vyvíjať ďalej. Postura ( stabilita, stoj) a lokomócia (pohyb tela v priestore) dozrieva do tretieho roka života dieťaťa. Keď má dieťa dobrý posturo-lokomočný základ (hrubá motorika) môže sa naň “nabaľovať” jemná motorika ( úchopová funckia, reč…)

Jednotlivé motorické deviácie ( ako chybné držanie tela, ploché nohy…) môžeme presne posudzovať až po úplnom dozretí hrubej motoriky čiže po treťom roku dieťaťa.

Pokiaľ je dieťa do tohto obdobia nesprávne ovplyvňované prostredím, nesprávnym pohybovým “zaťažením” asymetrickým prístupom je veľká pravdepodobnosť že sa toto všetko skôr či neskôr prejaví či už v nesprávnom držaní tela, zlými pohybovými stereotypmi… Aj jednotlivé deviácie v motorike dieťaťa sa dajú upravovať, ale už sa skôr jedná o korekčné stimulácie,pretože program dieťaťa v jeho hlavnej fáze vývoja je už viac menej ukončený…

Najvaväčším a načastejším problémom odchyliek v správnom držaní tela je nesprávny pohybový návyk detí v školskom veku…Po predškolskom období kedy dieťa má temer celodenný voľný pohyb je dieťa v školskom veku posadené do školskej lavice a pohybová aktivita sa zníži minimálne o 50% ako bolo dieťa zvyknuté v materskej škole. Niekoľko hodinové sedenie v lavici je pre dieťa náročné, nakoľko jeho pohybový aparát by skôr vyžadoval viac pohybovej aktivity. Dynamika dieťaťa sa zmení na statický nesprávny stereotyp sedu a tým najviac trpí svalstvo okolo chrbtice najmä tzv. paravertebrálne hlboke svaly chrbta, ktoré majú veľmi dôležitú  úlohu v posturálnej stabilite (držaní tela v priestore vplyvom gravitácie).

Nesprávnym nastavením výšky pracovného stola a stoličky dieťaťa sa dieťa začína “hrbiť” čím sa oslabujú brušné, medzilopatkové svaly.., skracujú sa prsné svaly….a vznika tzv. sterno-synfiziálne postavenie (hrudná kosť sa približuje k panve) a predsunuté držanie hlavy čím sa preťažuje krčná a drieková chrbtica.

Autor: Mgr. Katarína Otto Žabková-BABY CLUB ŽABKA

Bolesť chrbta je bežným a bohužiaľ v dnešnej dobe aj častým varovným signálom že sa v tele niečo deje. Správnym vývojom dieťaťa a celkovým prístupom môžeme minimalozovať zmeny na pohybovom aparáte, ktoré sa začínajú prejavovať už v skorej puberte. Pokiaľ je dieťaťu ponúkaný nesprávny prístup( asymetrická manipulácia s dieťaťom…)môže to viesť k rôznym motorickým odchylkám ( skoliózy, chabé držanie tela, plochonožie a i.)
Každý sval v ľudskom tele má určitý chronologický čas “dozrievania” a preto aj jednotlivé pohybové prejavy dieťaťa do jedného roka majú svoj podstatný význam !
Ak sa dieťaťu budú ponúkať asymetrické polohy a manipulácie tak sa budú stimulovať nesprávne svaly a svalové skupiny a samozrejme sa to prejavý v celkovom psychomotorickom prejave dieťaťa. Väčšina motorických odchyliek bude viditeľná najmä keď dieťa začne chodiť do školy.
Znížením pohybovej aktivity dieťaťa sa svalstvo oslabuje a začne tým trpieť najmä nosná časť tela- chrbtica.

Každý rodič si praje aby jeho dieťa bolo zdravé, malo veľa úspechov v škole ako aj v pohybovom krúžku ,na ktorý ho prihlásili…Práve tu je najdôležitejší správny výber pohybovej aktivity. Každému dieťaťu sadne niečo iné. Ak sú rodičia pohybovo zdatní, geneticky sa to môže prejaviť aj v ich deťoch, čo ale nemusí byť pravidlom! Moderná doba prináša veľa športov, ktoré nie vždy sú úplne najvhodnejším výberom práve pre vyvíjajúce sa dieťa. Preto skôr ako prihlásite svoju ratolesť na nejakú aktivitu si treba dať pár otázok:

• bude to moje dieťa baviť ( keď to baví rodiča neznamená, že to bude baviť aj dieťa)
• precvičí si dieťa všetky svalové skupiny rovnomerne?
• nie je to nebezpečné z hľadiska úrazovosti?…

V prvom rade je dôležité si uvedomiť aký pohyb sa pri danom športe vykonáva a aká veľká časť tela je pri ňom zapojená. Z hľadiska pohybového aparátu by sme mohli hovoriť o svaloch povrchových a svaloch hlbokých. Každá svalová skupina je dôležitá a má svoju podstatnú úlohu v motorike ako celku a samozrejme je dôležité ich vzájomné prepojenie a spoločné koordinované fungovanie. Svaly ako také sa prepájajú do tzv. svalových slučiek a vytvárajú  veľký zložitý funkčný reťazec. Povrchová skupina svalov je tá viditeľnejšia “okom viac postrádanejšia”. Všetci sa snažia aby vyzerala dobre a preto trávia veľa možno aj niekedy zbytočného času v posilňovniach.

Hlboká svalová skupina je tá, ktorá to má všetko viac menej na starosti. Drží chrbticu pohromade a zabezpečuje jej centrálnu stabilitu. Je to veľká skupina mnoho poprepletaných svalov okolo chrbtice. Nezastupiteľnú úlohu v celom tzv. Hlbokom stabilizačnom systéme (HSS) majú aj hlbšie položené svaly brucha ako napr. priečne a šikmé brušné svaly a taktiež aj svaly v oblasti malej panvy- svaly panvového dna.
Nesmieme zabudnúť na tak málo spomínanú bránicu, ktorá je centrom celého diania a správnej koordinácie celého HSS.
Všetko je to v dýchaní:
Bránica je priečne uložený dýchací sval, ktorý predeľuje hrudnú dutinu od dutiny brušnej.
Ak je nesprávne postavenie bránice, tak je aj nesprávna jej aktivita v pohybovom systéme. Pri nádychu bránica zatlačí smerom dole na orgány v brušnej dutine a tým sa zvýši tlak. Proti tomuto tlaku sa zapoja v symetrickej koordinácii hlboké svaly chrbta, brušné svaly a taktiež aj svaly panvového dna.
Ak jednotlivé svalové skupiny pracujú v dokonalej súhre môžeme si povedať že nás bolesti chrbta a motorické deviácie budú obchádzať
 Preto pri výbere pohybovej aktivity najmä pre dieťa je dôležité brať na zreteľ túto skutočnosť !
Ďalšiu dôležitú rolu pri výbere športu má aj zapájanie svalových skupín ako celku tak ako je to naprogramované v ľudskom mozgu. Všetky programy vychádzajú z vývojovej kineziológie ( tak ako sa dieťa má správne vyvíjať) Toto všetko keď pospájame docielime športy, ktoré nám to všetko poskytujú.
Pri výbere má nezastupiteľnú úlohu plávanie. Plávanie od najútlejšieho veku zabezpečuje “precvičovanie” jednotlivých pohybových reťazcov a tak zabezpečuje symetrický, správny pohybový režim pre vyvíjajúce sa dieťa.
Okrem posilňovania imunitného systému sa posilňuje aj celkový pohybový prejav dieťaťa v psychomotorickom vývoji.
Dieťa lepšie prospieva, voda mu zabezpečuje výborné podmienky na precvičenie celého telíčka v rôzne nastimulovaných polohách. Správne vedeným potápaním dieťa prekonáva mechanické účinky vody ako je hydrostatický tlak a vztlak a tým sa jeho motorický prejav ešte zvýši.
Pri plávaní jednotlivých plaveckých štýlov je dôležité aby ich dieťa plávalo správne a koordinovane. Pri nesprávnom plávaní sa preťažujú a zapájajú do pohybu svalové skupiny, ktoré by sa nemali a pohybový systém sa preťažuje a začne bolieť.
Vynikajúcim výberom sú tie športy, kde sa zapájajú svalové reťazce do v tzv. skríženom reťazci ( pravá ruka -ľavá noha a opačne). Takým športom môže byť bežkovanie, lozenie po stene,byciklovanie a teraz veľmi moderný jumping.
Bežkovaním sa precvičí celý pohybový aparát do kríža, tým že sa vykonáva v zimnom období sa výborne posilní aj imunitný systém dieťaťa.
Jumping je jednou z pohybových aktivít kde sa súčastne pracuje aj v skríženom pohybovom reťazci ako aj sa zapájajú svaly hlbokého stabilizačného systému.
Všetky instabilné ( balančné) povrchy sú najlepšou voľbou pre vytvorenie ideálneho koordinovaného a funkčného zapájania svalových skupín ako celku a postupným zvyšovaním ich náročnosti.
Balančnou plošinou môže byť trampolína ( jumping), plavecký pontón ( baby-plávanie),  bosu a iné…
Všetky spomínané pohybové aktivity sú vedené za tzv. aeróbnych podmienok,Aeróbnym tréningom (tzv. „kardio“) môžme zjednodušene nazvať akúkoľvek aktivitu v miernej zóne intenzity po dlhšiu dobu, pričom telo si vytvára energiu za prístupu kyslíka. Nevytvárajú sa kyslé produkty metabolizmu….

Ako nesprávne nie úplne vhodné aktivity patria tie športy kde sa pracuje v asymetrii, čiže telo je zaťažované jednostranne. Patrí sem napríklad tenis, stolný tenis, badminton,lukostreľba,hody a vrhy. Ak sa aj napriek tomu rozhodnete pre túto voľbu športu je dôležité tzv.sysmetrické dorovnávanie. Snažiť sa zapájať aj druhú menej zaťaženú polovicu tela aby sme sa vyhli motorickým deviáciám.

Každý šport môže byť prospešný keď to dieťa baví, teší sa z neho a samozrejme robí sa s určitou mierou, ktorú si musí určiť každý sám.